Zdravotníctvo za vyliečenie, nie za zisky!

Autor: Emilián Kozma | 22.3.2013 o 20:11 | (upravené 22.3.2013 o 20:30) Karma článku: 8,89 | Prečítané:  1783x

Čo je etické, aby lekár bohatol na chorobe alebo na zdraví pacientov, teda na nešťastí alebo na šťastí ľudí? Odmena za zdravie alebo za chorobu? Ak súhlasíte so zmenou takmer genocídneho zdravotníckeho systému, pripojte sa k nám, ak nie ste proti sebe. Podporte zdrojovo orientovanú zdravotnícku ekonomiku (Z.O.Z.E.) http://www.chlamydieoz.sk/public/default/index/registration Nová epidémia, tichá katastrofa ľudstva alebo výzva pre reformy v systéme zdravotníctva? Chlamýdie, borélie a mykoplazmy, patriace do skupiny tzv. chronických latentných perzistentných infekcií (Ch.L.P.I.), sú príčinou 60-70% laboratórnej pozitivity populácie! 

Uvedené výzvy sa objavili na nedávno spustenej renomovanej stránke www.chlamydieoz.sk. Nováčik si určite všimne dve zdanlivo nesúvisiace témy („Chronické latentné perzistentné infekcie“ a „Zdrojovo orientovaná zdravotnícka ekonomika“), uvedenie ktorých nie je náhodné
http://www.chlamydieoz.sk/public/default/index/index/param/2


Takzvané chronické latentné perzistentné infekcie – dlhotrvajúce skryté pretrvávajúce infekcie (najčastejšie ide o chronické formy chlamydiózy, boreliózy, mykoplazmózy) sú akýmsi „novo“ diskutovaným problémom, ktorý napriek mnohoročným výzvam zúfalých postihnutých a ich blízkych je odbornými autoritami stále marginalizovaný, spochybňovaný či dokonca zosmiešňovaný nekalými útokmi proti tým lekárom,  ktorí tejto problematike prisudzujú vážnosť. Na druhej strane pacienti často ostávajú bez adekvátnej liečby, v utrpení, mnohokrát nesprávne diagnostikovaní ako hypochondri a odkázaní v konečnom dôsledku na psychiatra. Lekár, ktorý tejto problematike prisudzuje vážnosť, je často vystavený kritike a niekedy aj útokom na prekvapenie najčastejšie z vlastných radov. Predpokladá sa, že 60-70% populácie je laboratórne pozitívnych na chronické latentné perzistentné infekcie. Najnovšie vedecké poznatky potvrdzujú, že veľké množstvo vážnych civilizačných ochorení, ktoré výrazne skracujú život, vznikajú práve na podklade týchto chronických skrytých pretrvávajúcich infekcií. Ak poslaním zdravotníctva je zlepšovanie zdravia populácie a zvyšovanie aktívneho veku človeka, tak z toho logicky vyplýva, že  liečbe chronických infekcií by mala byť venovaná náležitá pozornosť.

Ak sa však ponoríme hlbšie do podstaty súčasného systému zdravotníctva, nemôžeme nevidieť, že chronické ochorenia sú veľmi výhodným stavom pre súčasné deformované komercionalizované zdravotníctvo, nazývané ako medicínsko-trhový komplex.

Systém finančného ohodnocovania lekára v slovenskom zdravotníctve je závislý prevažne buď na počte výkonov, na počte evidovaných pacientov (tzv. kapitácii) alebo na obrate hospitalizovaných pacientov v lôžkových zdravotníckych zariadeniach. To je aj kľúčový ukazovateľ zdravotníckej hospodárskej "úspešnosti", teda čím viac výkonov, čím viac evidovaných pacientov a čím viac hospitalizácií, tým väčší zisk. Týmito kvantitatívnymi ukazovateľmi sa oficiálne vysvetľuje spokojnosť a záujem pacientov o dané zdravotnícke zariadenie.

Ak si chceme objasniť podstatu systému, zoberme do úvahy extrémny prípad. Ak by teoreticky boli všetci v populácii zdraví na určitý čas, počet výkonov a hospitalizácií by bol nulový. Nulový by bol aj zisk. Oficiálne by sa takýto stav charakterizoval ako hospodársky neúspech či dokonca krach zdravotníckych zariadení. Zaujímavé je to, že takýto hospodársky "neúspech" by sa prejavil pri dobrom zdraví populácie. Logicky z uvedeného vyplýva, že k zisku v zdravotníctve je potrebných čo najviac chorých pacientov, a aby boli zaručené čo najdlhšie zisky a finančný obrat, ekonomicky najvhodnejší sú chronicky chorí pacienti.

Napriek tomuto sofistikovane genocídnemu efektu súčasného komercionalizovaného slovenského zdravotníctva je dôležité nepodľahnúť totálnej averzii komerčnosti. Zámerne uvádzam pojem deformovaná komercionalizácia, pretože v samotnej komercionalizácii nemusí byť zákonite negatívum. Nastavenie motivačných mechanizmov určuje pozitívum alebo negatívum výsledného efektu. Zjednodušene povedané, ak je lekár platený za to, že je pacient chorý, je výrazne iná situácia, ak je lekár platený za to, že je pacient zdravý. Pričom v obidvoch prípadoch ide o komerčný systém.

Dogmatické zavrhovanie finančnej stránky je skôr iracionálnou zúfalosťou, nie riešením, keďže celosvetové hospodárstvo je monetárne. Platidlo je spoločenský prostriedok vyjadrujúci hodnotu ľudskej práce a číselné vyjadrenie je prvým predpokladom presnosti, odbornosti a regulácie vzťahov. Číselné vyjadrenie samé o sebe však nestačí na plnenie spravodlivej funkcie, a preto riešenie netreba zameriavať na odmietanie podstaty platidla, ale na úpravu regulačných vzťahov, teda na motivačné nástroje.

Týmto smerom je komponovaná tzv. zdrojovo orientovaná zdravotnícka ekonomika (Z.O.Z.E.), kde dopytom nie je nedostatok, nie je problém, a teda choroba, ale naopak, dostatok, odstránenie zdroja problému, a teda zdravie. Súčasný dopyt je závislý na nedostatku, ktorý možno chápať ako problém, a teda aj ako nešťastie ľudí. Z toho vyplýva, že nešťastie ľudí je pre mnohých zdrojom zisku, čo je praktický obraz podstaty ľudského zla, v náboženskom ponímaní symbol diabla. Ak chceme pocítiť opak, teda ľudskosť, šťastie, zdravie, musíme postaviť motivačné mechanizmy opačne.
http://www.chlamydieoz.sk/public/default/index/coment-zoze

Každý "zdravý rozum" by mal uvažovať týmto smerom, ale prvé kroky zrodu akejkoľvek myšlienky sú závislé na tom, akú podporu dostanú od verejnosti. Ak si verejnosť vyberie zlo, nebude mať morálne právo sťažovať sa na vlastnú budúcnosť. Ak sa verejnosť rozhodne podporiť vlastný život a ľudské šťastie,  začne sa „rodiť“ pozitívna zmena súčasnej mnohostrannej globálnej krízy. V takom prípade má každý možnosť sa slobodne vyjadriť aj prostredníctvom 
http://www.chlamydieoz.sk/public/default/index/registration

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?